Stiahnite si Acrobat Reader



   
 
ÚVODNÉ SLOVO
MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Úvodné slovo
PREHĽADOVÉ ČLÁNKY
Mgr. Milan Sedliak, PhD., LitT.
Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava
Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.
Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied, Bratislava
Prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP
V. interná klinika LF UK a UNB, Bratislava
Endokrinné a metabolické účinky fyzického tréningu pacientov s hypogonadizmom
Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Bratislava, Onkologický ústav sv. Alžbety, II. rádiologická klinika LF UK a OÚSA, Bratislava
Prof. Ing. Jozef Golian, Dr.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie potravín, Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Nitra
MUDr. Peter Chlebo, PhD.
Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra výživy ľudí, Nitra
Laktózová intolerancia a jej diétne riešenia
Mlieko a mliečne výrobky sú bohatým zdrojom živín a energie a v rámci pestrého a plnohodnotného stravovania sú súčasťou zdravej výživy. Jediným zdrojom laktózy pre človeka je okrem materského mlieka iba mlieko domestikovaných cicavcov, ďalej mliečne výrobky a všetky ostatné potraviny, do ktorých sa pridalo mlieko alebo jeho súčasti. Schopnosť tráviť laktózu v tenkom čreve ovplyvňuje predovšetkým množstvo a aktivita črevnej β-galaktozidázy (laktázy). Na primárnu deficienciu laktázy trpí odhadom asi 70 % svetovej populácie, v Európe je to však v priemere asi iba 30 % obyvateľov. V krajinách severnej Európy je výskyt laktázovej deficiencie najnižší, a to iba 5 %. Skutočná prevalencia primárnej laktózovej intolerancie na Slovensku nie je presne známa, odhaduje sa však, že jej výskyt v populácii bude podobný, aký sa opisuje v okolitých krajinách strednej Európy (15 – 20 %). Sekundárna laktózová intolerancia je prejavom iných ochorení gastrointestinálneho traktu a často má iba prechodný charakter. Kongenitálna laktózová intolerancia je autozomálne recesívne dedičné ochorenie a je extrémne vzácna. Stanoviť diagnózu laktózovej intolerancie možno viacerými, prevažne neinvazívnymi metódami. Väčšina ľudí s laktózovou intoleranciou nemusí úplne vylúčiť mlieko a mliečne výrobky zo stravy. Laktózová intolerancia nemá byť prekážkou zdravej a plnohodnotnej výživy. V diétnych riešeniach má dominantné miesto bezlaktózové mlieko a bezlaktózové mliečne potraviny – a to vzhľadom na podobné množstvo dobre využiteľného vápnika v porovnaní so štandardným mliekom a mliečnymi výrobkami. Zdravotnícki pracovníci by mali pre zabezpečenie primeraného nutričného príjmu edukovať osoby s laktózovou intoleranciou o vhodných diétnych postupoch.
Kľúčové slová: laktóza, laktáza, laktózová intolerancia, mlieko, mliečne výrobky

Lactose intolerance and its dietary solutions
Milk and dairy products are a rich source of nutrients and energy and as part of a rich and varied eating contribute to healthy diet. The only source of lactose for people is, in addition to breast milk, only milk of domesticated mammals, further milk products and all other foods to which milk or its components have been added. The ability to digest lactose in the small intestine primarily affects the amount and activity of intestinal β-galactosidase (lactase). The prevalence of primary lactase deficiency is estimated to be about 70 % throughout the world population, but in Europe it is on average only about 30 % of the population. In the northern European countries, the prevalence of lactase deficiency is the lowest – only 5 %. The actual occurrence of primary lactose intolerance in Slovakia is not exactly known, but it is estimated that its prevalence in the Slovak population will be similar to that described in the surrounding countries of Central Europe (15 – 20 %). Secondary lactose intolerance is a manifestation of other diseases of the gastrointestinal tract and it has often only a temporary nature. Congenital lactose intolerance is an autosomal recessive heritable disease and is extremely rare. The diagnosis of lactose intolerance can be made by several, mostly non-invasive methods. Most people with lactose intolerance do not have to completely exclude milk and dairy products from the diet. Lactose intolerance should not be a barrier to healthy and full-fledged nutrition. In dietary solutions, with respect to a similar amount of well-utilized calcium as standard milk and dairy products, the dominant role play lactose free milk and lactose-free dairy products. Persons with lactose intolerance should be educated by healthcare professionals on appropriate dietary practices to ensure adequate nutritional intake.
Key words: lactose, lactase, lactose intolerance, milk, dairy products
MUDr. Štefan Raffáč, PhD., MPH
Oddelenie klinickej imunológie, OLM UNLP, Košice
MUDr. Juliana Gabzdilová, PhD.
Klinika hematológie a onkohematológie LF UPJŠ a UNLP, Košice
Lieky ako významný spúšťač hypersenzitívnych reakcií
LIEKY & LIEKOVÉ SKUPINY
Prof. MUDr. Vladimír Bláha, CSc.
III. interní gerontometabolická klinika, Lékařská fakulta UK a Fakultní nemocnice, Hradec Králové
Evolokumab pro léčbu familiární hypercholesterolémie
MEDZIODBOROVÉ KONZÍLIUM
Doc. MUDr. Ema Kantorová, PhD.
Neurologická klinika, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzitná nemocnica Martin
Typické prvotné príznaky sclerosis multiplex
Doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD.
Bratislava
Včasný záchyt karcinómu prostaty – úloha všeobecného lekára
PÔVODNÉ PRÁCE & KAZUISTIKY
Doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim. prof.
Hematológia, Nemocnica sv. Michala, Bratislava
MUDr. Monika Drakulová
Synlab, Bratislava-Kramáre
MUDr. Hana Krutá
Synlab, Bratislava-Kramáre
MUDr. Eva Luptáková
Synlab, Bratislava-Kramáre
MUDr. Zuzana Laluhová Striežencová, MPH
OHT, NÚDCH, Bratislava
Ing. Jana Kopčová
OHT, NÚDCH, Bratislava
RNDr. Michaela Macichová
OHT, FN L. Pasteura, Košice
Hemoglobinopatie na Slovensku
ODBORNÉ PODUJATIA
Doc. MUDr. Marian Sninčák, CSc., mim. prof.
Klinika geriatrie a ošetrovateľstva UPJŠ LF, Košice Centrum pre hypertenziu, Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach, n. o.
Artériová hypertenzia – súčasné klinické trendy 2018 XVI. sympózium o artériovej hypertenzii v Prahe (Česká republika) – 1. časť
INFORMÁCIE A KOMENTÁRE
Doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.
Angiologická sekcia SLK
Prof. MUDr. Ľudovít Gašpar, PhD.
I. interná klinika LF UK a UN Bratislava
Správne písanie zložených prídavných mien je kľúčom k adekvátnej komunikácii
SPEKTRUM
Doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, Košice
Toxická ortuť v organizme človeka
ELEKTRONICKÁ PRÍLOHA
MUDr. Josef Trnka
MOJIP a léčba bolesti, Nemocnice Sokolov
Spolupráce algeziologa a ambulantního psychiatra v péči o závislého pacienta
created by © zooom.sk s.r.o.