Stiahnite si Acrobat Reader



   
 
ÚVODNÉ SLOVO
prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD.
hlavný odborník MZ SR pre všeobecné lekárstvo, člen redakčnej rady odborného časopisu VIA PRACTICA
Postavenie všeobecného praktického lekárstva v SR – slová kontra činy
PREHĽADOVÉ ČLÁNKY
MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Metabol KLINIK s.r.o., Ambulancia pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy, Špecializovaná lipidologická ambulancia, MED PED centrum, Bratislava
Artériová hypertenzia a diabetes mellitus – pohľad diabetológa
MUDr. Karol Trejbal
Klinika kardiológie, Kardiologické oddelenie, VÚSCH, a.s., Košice
MUDr. Ján Fedačko PhD., prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.
III. interná klinika, UNLP a LF UPJŠ Košice
Ambulantné monitorovanie krvného tlaku
LIEKY & LIEKOVÉ SKUPINY
MUDr. Jitka Jurková
Diabetologická ambulance, Městská nemocnice Ostrava
Victoza (liraglutid)
MEDZIODBOROVÉ KONZÍLIUM
MUDr. Eva Rasochová
Dermatovenerologická klinika Univerzitnej nemocnice Bratislava, pracovisko Staré Mesto
Diagnostika a liečba akné a pretrvávajúce mýty
MUDr. Milan Odehnal, MBA, MUDr. Květoslava Ferrová, MUDr. Jiří Malec
Oční klinika dětí a dospělých 2. LF UK a FN Motol, Praha
Léčba suchého oka
MUDr. Miroslava Romžová, MUDr. Marie Hurtová, MUDr. Jaroslav Pacovský, Ph.D., MUDr. Miloš Broďák, Ph.D.
Urologická klinika FN HK, Hradec Králové
Inkontinence moči ve stáří
doc. MUDr. Viliam Dobiáš, CSc.
Life Star Emergency, s.r.o. – záchranná zdravotná služba, Limbach, a Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
Automatický externý defibrilátor – princípy, efektivita, používanie
PÔVODNÉ čLÁNKY & KAZUISTIKY
MUDr. Lucia Kukučková, MUDr. Eva Illéšová
Oddelenie dlhodobo chorých, Nemocnica akad. L. Dérera, Univerzitná nemocnica Bratislava
MUDr. Katarína Dostálová, doc. MUDr. Štefánia Moricová, PhD., MPH
Fakulta verejného zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava
Hnačky vyvolané toxínom Clostridium difficile a použitie probiotík
Problematika hnačiek vyvolaných toxínom Clostridium difficile je závažná najmä u starších a polymorbidných pacientov, u ktorých môže mať dehydratácia a rozvrat vnútorného prostredia ťažké následky. Liečba klostrídiovej enterokolitídy (KE) býva komplikovaná vznikom rezistencie na terapiu prvej voľby a nedostatočne liečení pacienti sa môžu stať asymptomatickými nosičmi Clostridium difficile v sociálnom zariadení alebo domácom prostredí. Predchádzanie vzniku KE, jej recidív a zmiernenie klinického priebehu skráti dobu hospitalizácie a zníži náklady na liečbu. Analyzovali sme výskyt KE na Oddelení dlhodobo chorých počas trinástich mesiacov (9/2008 – 9/2009). U každého pacienta s hnačkou sme realizovali vyšetrenie stolice na toxíny Clostridium difficile. Z 275 hospitalizovaných (prevažne imobilných pacientov) až u 28 pacientov (10,08%) bola počas hospitalizácie diagnostikovaná KE. Najčastejším dôvodom nasadenia pôvodnej antibiotickej terapie bola bronchopneumónia a infekcia močových ciest. Najčastejšie pôvodne ordinovaným antibiotikom u pacientov s neskôr vzniknutou KE bol ciprofloxacín. V našom súbore sa kombinovaná antibiotická terapia javí rizikovým faktorom vzniku rezistencie na štandardnú liečbu KE metronidazolom. Máme skúsenosť, že probiotické preparáty môžu znížiť výskyt hnačiek počas antibiotickej liečby. V budúcnosti sa očakávajú ďalšie väčšie štúdie zamerané na probiotické prípravky. Problematika KE s jej možnými vážnymi následkami u starších a polymorbidných pacientov podčiarkuje nutnosť racionálnej a cielenej preskripcie antibiotík.
Kľúčové slová: Clostridium difficile, enterokolitída, postantibiotická hnačka, probiotiká

Diarrhea caused by Clostridium difficile and use of probiotics
Diarrhea caused by Clostridium difficile toxin has to be taken very seriously especially in elderly and polymorbide patients because of the severe after effects of dehydratation and metabolic disruption. The terapy of clostridium enterocolitis (CE) is complicated by development of the first line treatment resistance. Deficiently treated patients can become asymptomatic carriers of CD in nursing homes or at home. Prevention of the the CE origination, its relapses and moderation of clinical symptoms shortens the lenght of hospitalization and reduces costs. We have analysed the incidence of CE on the Department of long term ill within 13 months (9/2008 – 9/2009). For every patient with diarrhea we have tested the stool samples for the presence of CD toxines. From 275 patients (mostly imobile), by 28 (10,08 %) the diagnosis CE was confirmed during the hospitalization. Bronchopneumonia and urinary tract infections were the most often reasons for antibiotic terapy. Ciprofloxacin was the most used first line antibiotic in patients with later determined CE. In our group the combinated antibiotic terapy seems to be a risk factor for resistance to standard metronidazol therapy of CE. According to our experience the use of probiotics can reduce the occurence of diarrhea during antibiotic therapy. Even more extensive studies specialized on probiotics are expected in the future. We would like to point out the importance of rational antibiotic prescription and use.
Key words: Clostridium difficile, enterocolitis, postantibiotic diarrhea, probiotics
created by © zooom.sk s.r.o.